História

Čierne nad Topľou leží v Hanušovskej pahorkatine v doline rieky Tople. Toto územie bolo už v čase príchodu Maďarov osídlené Slovanmi, ako o tom svedčia viaceré archeologické nálezy zo 7.-9.stor. Súčasťou ranofeudálneho uhorského štátu sa stalo v 11.-12.stor. Panovníci, aby si zaistili podporu cirkvi a šľachty, obdarúvali ich majetkami. V súvislosti s obdarúvaním šľachticov a cirkvi vznikli prvé písomné správy o dedinách už v 13.stor.

O Čiernej nad Topľou nemáme z tohto raného obdobia správy, vieme však, že neskôr, na konci 14.stor. sa spomína ako súčasť hradného panstva Čičva. Prvá zmienka o dedine Čierne nad Topľou je z roku 1399, ďalej z roku 1402, keď sa Čierne nad Topľou a ostatné dediny stali po rozsudku palatína Štefana Bebeka trvalou súčasťou panstva Čičva. Túto skutočnosť potvrdil v roku 1410 aj kráľ Žigmund.

Celé panstvo malo asi 45 dedín. Na panstve jestvoval hrad Čičva, opevnený kaštieľ v Skrabskom, mestečko Vranov s hradom. V 15.stor. rozsiahle panstvo Čičva zemepáni z praktických dôvodov rozdelili na menšie územné celky – Čičva, Vranov nad Topľou a Skrabské. Dedina Čierne nad Topľou patrila k panstvu Skrabské. Čierne nad Topľou v roku 1493 malo 8 sedliackych usadlostí, z čoho polovica, teda štyri, boli opustené. Tento úbytok obyvateľstva mol byť zapríčinený sťahovaním poddaných, epidémiami a pod.


V roku 1474 sa Čierne nad Topľou prvýkrát spomína pod slovenským názvom Čarnik v listine hodnoverného miesta Leles. O majetok Čierne nad Topľou sa na prelome 15. a 16.stor. viedol spor medzi príslušníkmi rodiny z Rozhanoviec.

Čierne nad Topľou patrilo ako súčasť panstva Skrabské až do konca 16.stor. do vlastníctva ečedskej vetvy Bátoryovcov.

16.stor. bolo v dejinách Uhorska zložité obdobie. Táto skutočnosť sa odrazila aj na rozvoji dediny Čierne nad Topľou, kde sa od roku 1493 do roku 1550 počet obyvateľov zväčšil štvornásobne. Podľa zachovaného urbára z roku 1550 Čierne nad Topľou bolo dedinou strednej veľkosti. Zapísaných je v ňom 16 sedliackych usadlostí. Ak na jednu usadlosť počítame priemerne 5-7 obyvateľov, potom v roku 1550 žilo 80-120 obyvateľov, čo bola na svoju dobu pomerne ľudnatá obec.

Na výraznú majetkovú diferenciáciu obyvateľov dediny poukazuje aj majetkový súpis z roku 1557. Podľa tohto súpisu boli traja majitelia usadlostí, piati želiari, traja boli pre chudobu oslobodení od dane a jeden obyvateľ je označený ako iný, čo mol byť kňaz, panský úradník, šľachtic a pod. Čierne je označené ako Carneek a ako zemepán sa uvádza Juraj Bátory.

17.stor. je charakterizované ako obdobie politického a hospodárskeho úpadku Uhorska. Bohužiaľ, je málo prameňov nato, aby sa posúdilo, ako sa celkový úpadok krajiny prejavil v mikroregióne obce Čierne nad Topľou.

Na začiatku 17.stor. došlo k zmene vlastníkov na panstvách. V roku 1635 Mikuláš Esterházy a jeho manželka Kristína založili Čierne nad Topľou a tiež iné dediny za 6000 zl. Tento majetok Od Bornemissu vykúpil až v roku 1653 Juraj Drugeth. V Čiernom nad Topľou sa nespomína ani krčma alebo mlyn, ani škola, ale spomína sa kostol, ktorý stál na okraji dediny. Bol murovaný, avšak nedostatočne udržiavaný a v roku 1629 bol spustnutý. Neskôr na jeho mieste postavili drevený kostol, ktorý slúžil ako modlitebňa pre tamojších evanjelikov. V roku 1625 a neskôr slúžili v Čiernom bohoslužby evanjelickí kazatelia z farského kostola v Skrabskom.